Dá sa povedať, že dnešná európska ekonomika v podstate funguje, produkuje peniaze a sú nám ponúkané mnohé služby, ale pozrime sa na to z tej ľudskej strany, teda od srdca a zvážme, či veci skutočne fungujú v náš prospech.
Hrubosť, neúcta, nenávisť, nedostatok a závisť, chaos, zmätok, nespolupráca, sebectvo a vykorisťovanie, to všetko je žiaľ takisto jej tvárou a produktom. Žijeme v akejsi výchove, že euro vo vrecku je prednejšie ako sused, kamarát, či kolega a vlastne ktorýkoľvek spoluobčan. Samozrejme, to euro chce mať vo vrecku každý, nikto nechce zostať pozadu a to je asi najsilnejšia viera dnešnej doby.
Logicky potom vznikajú nezhody a nenávisť, ale i neochota zo strán kompetentých osôb, ktoré majú v rukách naše zdravie, našu budúcnosť, vzdelanie, v prípade že nedostanú svoje euro. Mladí ľudia sa boja založiť si rodinu či splodiť deti a čosa týka mládeže, vidíme aké majú „možnosti“a že verejne drogujú. Je žiaľ vidieť, že ten peniaz je prednejší pred spoluprácou a bezpečím. Pritom ak hrá človek podľa pravidiel dnešnej hry, stane sa otrokom úverov a je tam kde aj bol, možno ešte hlbšie v priepasti.
Odmietame alternatívy iných možností zriadenia a už vonkoncom nechceme počuť o súdržnosti či národnom cítení. Radi podporujeme systém, ktorý nám prisľúbi euro za rozbitie bratstva, plodenie vzájomnej a slepej nenávisti, okrem toho aj morálnej zkazy a akceptovanie vecí, ktoré sú nám nesympatické. Potom sa ešte čudujeme, prečo je doba skazená a prečo nám nikto nepomáha. Dnešná ekonomika nás v tomto individiulazme podporuje. Stačí poukázať na fakt, že z národného hospodárstva vznikli akciové spoločnosti a z voľných miest na ktorých boli ihriská a stromy vznikajú veľké šedé budovy, v ktorých Slováci pracujú pre všelikoho, len nie pre svoj národ. Naša zem sa veselo rozpredáva, do toho sa stávame otrokmi nariadení únie, ale aj napriek tomu sú dôležitejšie otázky typu čo z toho budem mať ja než úvaha, či je tento smer vôbec vhodný pre náš národ a pre našu spoločnosť.
Lenže človek sám je len veľmi malá súčiastka a okolnosti plodiace sa okolo neho ho časom zmätú so sebou, nepomôže si. Snažme sa však nepodliehať a začať aspoň od seba, časom nás bude možno viac.
Toto si žiaľ ešte veľa ľudí nechce prispustiť. Na čo ako spoločnosť budeme raz hrdí, čo ponecháme našim dedičom a vlastne akú morálku, zvyky, či kultúru v nich budeme zanechávať? Bude Slovensko skutočne zemou, v ktorej náš národ pocíti úspechy a radosť z vlastnej slobody, samostatnosti a zmysluplnosti svojej práce, alebo iba výrazom bez významu a nástrojom v rukách tých, ktorí neznášajú ideje a poznajú iba peniaz, pričom nás s veľkou radosťou ponúkajú ako nástroj do rúk Eú?
